Aj taký domáci miláčik si zaslúži občas nejaký ten darček. Robí nám spoločnosť, keď je nám smutno a sme sami. Vždy má radosť, keď prídeme domov. Čaká nás už pri dverách, aby nás mohol privítať.

Láska chlpatá

Spomínam si, že keď som bola ešte malá. Mali sme strakatého kocúrika, ktorý nás sprevádzal dokonca k rannému autobusu. Zakaždým, keď sme so sestrou išli do školy, bol pri nás. Pamätal si aj čas, kedy sa budeme vracať a číhal za malým kríčkom u bránky, aby na nás potom mohol včas vyľakať a nechať sa pohladkať. Bol to veľký maznáčik. Občas v zime sme ho brávali do domu, aby sa mohol trochu zohriať a nemrzli mu labky. Za to vždy vďačne zaškriekal a túlil sa nám v lone . Len škoda, že už ho niet. Raz išlo okolo auto a on chudáčik chcel prebehnúť cestu a skočil mu rovno pod kola. Od tej doby má u nás za šopou hrobček.

Tag

About the author